Moje Blogy

Prečo pribúda toľko úzkostí a depresií?

Nakoľko za posledné roky pribudlo medzi nami veľa úzkostných a depresívnych detí, mladých aj dospelých, chcem vás oboznámiť s jednou z najčastejších príčin vzniku nepríjemného fenoménu tejto doby.

Tou je" VYHÝBAVÉ SPRÁVANIE"!

Vyhýbavé správanie pravdepodobne poznáte z vlastnej skúsenosti. Predstavte si:

V hlave vám príde negatívna myšlienka, na ktorú by ste radšej nemysleli. Myšlienku sprevádza nepríjemný pocit – možno je to vina? Alebo úplne iný nepríjemný pocit. Nevadí. Nechceš to ďalej riešiť. Aj tak si sa chystal pozerať seriál. So zvláštnou myšlienkou a nepríjemným pocitom sa môžete vysporiadať neskôr. Možno po epizóde alebo dvoch. Určite je v poriadku to zatiaľ ignorovať? Možno len nie je ten správny čas.

Ak sa vám tieto alebo podobné myšlienky zdajú povedomé, potom ste už s najväčšou pravdepodobnosťou zažili vyhýbavé správanie. Ale čo presne je vyhýbavé správanie v psychológii a prečo to väčšina z nás robí?

Keď sa v psychológii hovorí o vyhýbavom správaní, znamená to správanie, ktoré je určené na vyhýbanie sa stresujúcim podnetom. Alebo jednoduchšie správanie, ktorého cieľom je vyhnúť sa trápnej myšlienke, pocitu alebo situácii. Všetci sa tomu vyhýbame a s najväčšou pravdepodobnosťou aj niekoľkokrát denne. Napríklad vyhýbanie sa môže znamenať neodpovedanie na telefón, ak sa bojíme, že nás volajúci bude chcieť zapojiť do zdĺhavého rozhovoru. Vyhýbanie sa môže tiež znamenať ponechanie nepríjemných úloh na našom zozname úloh na iný deň alebo si dať novoročné predsavzatie viac cvičiť, ale pustiť sa do toho až v nasledujúcom týždni . Toto každodenné vyhýbanie sa je úplne normálne a nepredstavuje problém.

Problematickým sa stáva až vtedy, keď nás naše vyhýbavé správanie príliš obmedzuje a zaťažuje. Napríklad, ak neplníme dôležité úlohy, pretože ich stále odkladáme. Alebo keď sa cítime stále viac a viac vystresovaní, pretože sa vyhýbame stresovému pocitu, že sme v strese, až to v určitom momente už vôbec nezvládneme. Čo však často prehliadame, sú dlhodobé dôsledky nášho vyhýbavého správania. Možno to na sebe poznáte. Aj keď od seba niečo dlhodobo odsúvate, problém nezmizne. Naopak: Zdá sa, že sa zväčšuje. Môže to byť napríklad nevyhnutná hádka vo vašom vzťahu alebo priateľstvo , na ktorom vám veľmi záleží. Problém od seba odsúvate čo najďalej, no na blížiacu sa hádku musíte myslieť čoraz častejšie, cítite sa pri nej stále horšie. Zdá sa, že váš strach sa nezmerateľne zvyšuje.

Aby sme sa vyhli, snažíme sa vyhnúť tiesnivej myšlienke alebo pocitu, ale zabúdame, že trápnu myšlienku alebo pocit je možné odsunúť bokom len na krátky čas. Z dlhodobého hľadiska tieto zvyčajne zmiznú len vtedy, ak sa k nim postavíme čelom.

Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako sa vyhnúť. Niektoré z nich si ľahko všimneme. V prípade iných často sami nevieme, že ide o vyhýbanie – stratégie:

-Vyhýbanie sa situáciám a udalostiam vyvolávajúcim úzkosť .Pravdepodobne najzreteľnejšou stratégiou vyhýbania sa je vyhýbať sa samotnej situácii alebo udalosti vyvolávajúcej úzkosť. Takýmto spôsobom nevznikajú stresujúce myšlienky a pocity spojené so situáciou alebo udalosťou – aspoň krátkodobo.

- Odklon -Ďalšou veľmi účinnou stratégiou vyhýbania sa je rozptýlenie. Vieš to? Kedykoľvek sa objaví trápna myšlienka alebo pocit, zapnete si seriál, surfujete na webe alebo skontrolujete svoj mobilný telefón. Možno si už svoj každodenný život plánujete tak, aby bolo prestojov čo najmenej. Dohadujete si napríklad každú voľnú minútu s priateľmi, pretože vás nebaví byť sám? Alebo musíte byť stále v pohybe, pretože nevydržíte pár minút nečinnosti? Ak je odpoveď áno, možno vedome alebo podvedome hľadáte rozptýlenie.

--Emocionálne jedenie, pitie atď.

Emocionálne jedenie a pitie alebo užívanie drog môže byť tiež prostriedkom, ako sa vyhnúť rušivým myšlienkam a pocitom. Všetci poznáme výroky ako; "Cítim sa zle. Potrebujem čokoládu." Napríklad krátkodobé pocity šťastia, ktoré sa uvoľňujú pri konzumácii jedla, nápojov alebo drog, môžu pomôcť dočasne potlačiť emocionálnu bolesť.

Vyhýbavé správanie hrá kľúčovú úlohu pri úzkosti , depresii a syndróme vyhorenia . Pretože sa väčšinou vyhýbame tomu, čo nás desí a zaťažuje. Rozhodujúcou súčasťou psychoterapie úzkosti je preto prelomiť vyhýbavé správanie a nájsť odvahu čeliť vlastnému strachu. Podobne je to aj s depresiou, pretože ľudia s depresiou sa často cítiapreťažení a čoraz viac sa sťahujú do seba. Každodenné úlohy sa zdajú byť neprekonateľné. Aj tu ide o odbúranie vyhýbavého správania a zvládnutie zdanlivo neprekonateľných úloh.

Vyhýbavé správanie však nie je len príčinou úzkosti, depresie a syndrómu vyhorenia. Môže to tiež spôsobiť, že konkrétny stav bude pretrvávať. V prípade syndrómu vyhorenia napríklad vyhýbanie sa negatívnym myšlienkam a pocitom znamená, že dotyčný nevníma alebo neberie vážne dôležité príznaky preťaženia a vystavuje sa tak stále väčšiemu stresu.

Úzkosť a depresia sa môžu tiež zhoršiť, keď sa vyhýbame spúšťačom strachu alebo iným situáciám. Svojím vyhýbavým správaním sa takpovediac potvrdzujeme. Z vyhýbania usudzujeme, že spúšťač strachu je vlastne "nebezpečný" a že sme sa mu vyhli z dobrého dôvodu. Problém je, že nemáme nové skúsenosti, ktoré by nás presvedčili o opaku. Takže sa nedozvieme, že spúšťač strachu nie je taký nebezpečný, ako sme si pôvodne mysleli.

Ako prekonať vyhýbavé správanie

Prekonanie vyhýbavého správania znie na prvý pohľad veľmi jednoducho:

-prestaňte sa mu vyhýbať!

Čeliť vlastným strachom však môže byť pre postihnutých niekedy veľmi ťažké, pretože vyhýbanie sa nás chráni pred našimi spúšťačmi strachu, aspoň krátkodobo. Ak sa napríklad vyhýbate prednáške pred inými ľuďmi, potom nemôžete byť nemotorný a v horšom prípade byť zosmiešňovaný. Vyhýbanie sa konfliktom vás môže ochrániť pred ohrozením vášho vzťahu, aspoň z krátkodobého hľadiska. Napriek týmto výhodám vyhýbania sa je dôležité čeliť svojim spúšťačom úzkosti, pretože je to jediný spôsob, ako ich prekonať. Dva kroky sú tu obzvlášť dôležité: uznanie a zvládnutie.

Prvým krokom k prekonaniu vyhýbavého správania je vždy uznanie. Ak spoznáte, prečo a ako sa vyhýbate, ste už blízko k riešeniu problémov. Niekedy to však chce trochu času a introspekcie. Alebo cítite potrebu bližšie preskúmať svoje vyhýbavé správanie v rámci psychoterapie, aby ste sa s ním potom dokázali vyrovnať. Spolu s psychológom prechádzate situácie aj hraním, výmenou rolí atď.

Učme sa naplno čeliť strachu a stresu !Nezabudnite pritom na Uznanie aj pri malých krokoch vpred. Tieto skúsenosti nás pripravia byť viac odolnými prekonávať strachy novej doby, ktorú žijeme a ktorá je pred nami.

Ďakujem, že ste to prečítali dokonca.

Valéria